Dobrovoľníci v oblasti pomoci osobám so špecifickými potrebami – príspevok z „Medzinárodní konference k problematice osob se specifickými potřebami“ v Olomouci 14. – 15.3.2006. Autorka A.Brozmanová Gregorová sa v texte venuje prínosu dobrovoľníctva pre osoby so špecifickými problémami, prínosu dobrovoľníctva z pohľadu dobrovoľníkov a dobrovoľníckym aktivitám študentov sociálnej práce a sociálnej pedagogiky PF UMB v oblasti pomoci osobám so špecifickými potrebami.
Dobrovoľníci v oblasti pomoci osobám so špecifickými potrebami (príspevok odznel na konferencii 14. – 15.3.2006 Medzinárodní konference k problematice osob se specifickými potřebami v Olomouci)
PhDr. Alžbeta Brozmanová Gregorová
Dobrovoľníctvo sa v posledných rokoch dostáva stále viac do popredia záujmu odbornej i laickej verejnosti. Nie je však v ľudskej spoločnosti ničím novým. V každej spoločnosti, kultúre ľudia pomáhali tým, ktorí pomoc potrebovali. V súčasnom globalizovanom svete plnom kontrastov predstavuje dobrovoľníctvo fenomén, prekračujúci hranice štátov, náboženských a sociálnych skupín a ukazuje na možnosť súžitia založenom na vzájomnej pomoci a solidarite. Nemenej významná, najmä pre postkomunistické a rozvojové krajiny, je i skutočnosť, že dobrovoľníctvo sa zároveň stáva prejavom aktívneho občianstva a sociálnej zodpovednosti.
Definícia dobrovoľníctva Dobrovoľníctvo sa vyznačuje rôznorodými formami. Je silno ovplyvnené históriou, politikou, kultúrou a náboženstvom regiónu, v ktorom sa rozvíja a preto existujú aj rôzne náhľady na jeho definovanie. V posledných rokoch sa vo väčšine krajín uplatňuje vymedzenie dobrovoľníctva na základe troch charakteristík, ktoré boli vypracované expertnou pracovnou skupinou reprezentujúcou dobrovoľníctvo vo všetkých regiónoch sveta na stretnutí 29. - 30. novembra 1999 v New Yorku organizovanom medzinárodnou organizáciou The United Nations Volunteers. Ako kľúčové charakteristiky dobrovoľníctva sú podľa uvedenej definície uvádzané nasledovné: dobrovoľníctvo je aktivita, ktorá nie je vykonávaná primárne pre finančný zisk, dobrovoľnícke aktivity sú vykonávané dobrovoľne, na základe individuálnej, slobodnej vôle, dobrovoľnícke aktivity prinášajú profit inému človeku ako dobrovoľníkovi alebo sú prospešné spoločnosti vo všeobecnosti, pričom sa samozrejme uznáva, že dobrovoľníctvo prináša signifikantný zisk aj pre dobrovoľníka (Measuring volunteering: A practical Toolkit, 2001, s. 9).
Za dobrovoľníctvo sa vo všeobecnosti považuje neplatená, uvedomelá činnosť, ktorá je vykonávaná z vlastnej vôle, v prospech druhých. Dobrovoľník je človek, ktorý bez nároku na finančnú odmenu venuje svoj čas, svoje schopnosti, vedomosti, energiu v prospech iných ľudí alebo spoločnosti.
Prínos dobrovoľníctva pre osoby so špecifickými potrebami Významnú oblasť, v ktorej dobrovoľníci nachádzajú svoje uplatnenie, predstavuje aj oblasť pomoci ľuďom so špecifickými potrebami. Pôsobenie dobrovoľníkov v tejto oblasti má dve základné dimenzie. Osoby so špecifickými potrebami (napríklad osoby so zdravotným postihnutím či seniori) sa spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi veľmi často angažujú v dobrovoľníckych aktivitách zameraných na poskytovanie vzájomne prospešnej pomoci osobám s obdobnými problémami. Združujú sa do rôznych klubov a spolkov, s cieľom uspokojiť rôznorodé potreby ich členov. V tomto prípade dobrovoľníctvo pôsobí ako faktor sociálnej inklúzie a participácie. Pomáha integrovať do spoločnosti ľudí, ktorí sú z nej vylučovaní alebo marginalizovaní. Zapájanie ľudí s postihnutím do dobrovoľníctva narúša negatívne stereotypy a predstavy o ľuďoch s postihnutím ako pasívnych príjemcoch starostlivosti. U starších ľudí sa dobrovoľníctvo stáva výrazom aktívneho starnutia, pomáha prispôsobiť sa novej štruktúre dňa bez práce, poskytuje pocit užitočnosti. Nezamestnaným umožňuje nadväzovať sociálne kontakty, rozvíjať životné zručnosti, členiť štruktúru dňa. Na druhej strane je nutné si uvedomiť, že v mnohých krajinách napriek prínosu dobrovoľníctva pretrváva obrátený vzťah medzi dobrovoľníctvom a sociálnym vylúčením. U najviac marginalizovaných skupín spoločnosti je totiž stále najmenšia potenciálna i reálna participácia na dobrovoľníckych aktivitách. (Volunteering for All?, 2003, s. 4) Dobrovoľníctvo preto môže účinnej prispievať k sociálne inklúzii len vtedy, ak sa odstránia psychologické a praktické bariéry a vytvoria sa príležitosti pre väčšie zapojenie ľudí z minoritných skupín obyvateľstva. Druhá dimenzia dobrovoľníctva, ktorej sa venujeme aj v našom príspevku, je výrazom verejnoprospešného dobrovoľníctva. V tomto prípade sa osoby so špecifickými potrebami stávajú prijímateľmi dobrovoľníckej pomoci od iných skupín obyvateľstva. Prínos dobrovoľníctva pri pomoci osobám so špecifickými potrebami možno vnímať vo viacerých smeroch. Dobrovoľníctvo posilňuje sociálnu súdržnosť v spoločnosti. Dobrovoľnícka práca poskytuje priestor pre sociálne začlenenie osôb so špecifickými potrebami, ale aj pre zmysluplné využitie voľného času zárobkovo činných občanov, či možnosť aktívnej participácie ekonomicky neaktívnej časti obyvateľstva (detí a mládeže). Pri výkone dobrovoľníckych činností sa stretávajú ľudia z rôznych vrstiev spoločnosti, rôzneho postavenia či veku. Dobrovoľníctvo tak otvára možnosti pre nadväzovanie a posilňovanie vzťahov dôvery a porozumenia medzi občanmi, podporuje rozvoj menších spoločenstiev a komunít a neformálne sieťovanie najrôznejších spoločenských skupín a vrstiev a vytvára predpoklady pre budovane tolerancie a sociálneho kapitálu nevyhnutého pre zvládanie najrôznejších problémov. V oblasti pomoci osobám so špecifickými potrebami je ďalším prínosom dobrovoľníctva skutočnosť, že vedie k rozšíreniu a skvalitneniu služieb organizácií zameraných na pomoc týmto cieľovým skupinám. Repková (2002, s.1-2) konštatuje, že dobrovoľníctvo pri poskytovaní sociálnych služieb preformatováva vzťah medzi veličinami KTO-ČO-KOMU-AKO kvalitatívne iným spôsobom. Kým pri tradičnom modely poskytovania služieb sa užívateľ služby svojimi potrebami často prispôsobuje vopred zadaným charakteristikám služby, pri dobrovoľníckom modely užívateľ služby definuje, respektíve spoludefinuje obsah a podobu služby, neskôr môže začať sám službu poskytovať. V tejto súvislosti možno pomoc dobrovoľníkov osobám so špecifickými potrebami hodnotiť ako: -
-
často vhodnejšiu pri uspokojovaní potrieb ľudí pre jej flexibilitu, premosťujúcu priestor medzi užívateľmi a oficiálnymi (platenými) poskytovateľmi služieb, humanizujúcu službu (je založená na vlastnej vnútornej potrebe pomáhať iným ľuďom), posilňujúcu užívateľov v smere ich zapájania a participácie pri definovaní obsahu a rozsahu pomoci (user empowerment), posilňujúcu užívateľov v smere vykonávať dobrovoľnícku prácu v prospech komunity.
Prínos dobrovoľníctva z pohľadu dobrovoľníkov Dobrovoľnícke aktivity však nepriamo prinášajú zisk aj pre samotných poskytovateľov týchto služieb. Manifest európskeho dobrovoľníctva 2003 akcentuje okrem iných aj rolu dobrovoľníctva ako prostriedku celoživotného vzdelávania a zvyšovania zamestnanosti. Ľuďom hľadajúcim zamestnanie, ale aj tým, ktorí sú pred vstupom na trh práce (študentom) môže dobrovoľnícka práca posilniť sebadôveru, poskytnúť prístup k sieťam ponúkajúcim pracovné možnosti, ako aj príležitosť rozvinúť si konkrétne zručnosti žiadané na trhu práce. Dobrovoľníctvo tiež vedie k vytváraniu nových pracovných miest tým, že dobrovoľníci začnú poskytovať služby, ktoré sa neskôr stanú súčasťou plateného pracovného miesta. Dobrovoľníctvo sa dnes stáva jednou z reálnych vývojových alternatív informačnej spoločnosti. Vízia plnej zamestnanosti práceschopného obyvateľstva sa stáva neudržateľnou a dochádza k zmene chápania práce v sociálnom živote ľudí (Mareš, 1994, S. 134). I keď platené zamestnanie zohráva v našej spoločnosti nezastupiteľnú úlohu, stále viac ľudí hľadá príležitosť angažovať sa aj mimo neho. Hľadanie a nachádzanie individuálnej identity a životného poslania jednotlivcov mimo zárobkovú pracovnú sféru dokonca smeruje k poklesu dôležitosti plateného zamestnania v živote ľudí. Keď k tomu pridáme časté prerušovanie pracovného pomeru a klesajúci podiel pracovnej doby na dĺžke pracovného života ľudí modernej spoločnosti, je zrejmé, že nároky na zvládanie voľného času, respektíve na formovanie zodpovedajúceho životného štýlu sa budú zvyšovať.(Frič, 1999, S. 6-7) Jednu z možných odpovedí na výzvy informačnej spoločnosti ponúka práve dobrovoľníctvo tým, že umožňuje vytvárať alternatívne životné štýly, zmysluplne vypĺňať voľný čas, formovať funkčnú gramotnosť jednotlivcov a začleniť jednotlivcov a skupiny do komunít a širších sociálnych sietí. Dobrovoľnícke aktivity študentov sociálnej práce a sociálnej pedagogiky PF UMB v oblasti pomoci osobám so špecifickými potrebami Katedra sociálnej práce na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela sa v spolupráci s občianskym združením Centrum dobrovoľníctva už niekoľko rokov venuje zapájaniu študentov, najmä odborov sociálna práca a sociálna pedagogika, do vykonávania dobrovoľníckych aktivít na území mesta Banská Bystrica. Od roku 1998, v prvých rokoch v rámci Katedry pedagogiky a sociálnej práce PF UMB, každoročne organizuje Dobrovoľnícku kampaň, s cieľom zvýšiť angažovanosť študentov v tejto sfére. Jednou z oblastí, v ktorej dlhodobo pôsobia naši študenti ako dobrovoľníci, je i pomoc osobám so špecifickými potrebami. V tejto oblasti spolupracujeme s niektorými organizáciami už od 1998. Činnosti, ktorým sa študenti v rámci svojich dobrovoľníckych aktivít venujú, sú rôznorodého charakteru. Pri pomoci osobám so zrakovým postihnutím spolupracujeme najmä s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Študenti sa tejto organizácii angažujú priamo pri pomoci ľuďom so zrakovým postihnutím (napríklad formou sprievodcovskej služby alebo predčítavania) a zapájajú sa i do ostatných činností v organizácii. V posledných štyroch rokoch pomáhajú ako dobrovoľníci pri verejnej zbierke organizovanej úniou Biela pastelka. V oblasti pomoci osobám so sluchovým postihnutím sa študenti zapájajú do aktivít Kresťanského centra nepočujúcich Slovenska. Tí, ktorí prešli výcvikom v posunkovom jazyku, ktorý každoročne centrum organizuje, sa angažujú v priamej práci s klientmi, niektorí pomáhajú pri činnostiach zabezpečujúcich chod organizácie alebo vydávanie časopisu pre nepočujúcich. Dlhodobo spolupracujeme aj s organizáciami zaoberajúcimi sa pomocou ľuďom so zdravotným a mentálnym a kombinovaným hendikepom. Študenti sa ako dobrovoľníci zapájajú nielen do pravidelných aktivít v priamej práci s klientmi, ale zúčastňujú sa už niekoľko rokov aj letných integračných táborov. Osobité skupiny, pri pomoci ktorým nachádzajú naši študenti ako dobrovoľníci svoje uplatnenie, sú i deti v náhradnej starostlivosti. V oblasti náhradnej starostlivosti v rodine spolupracujeme dlhšiu dobu s občianskym združením. Návrat. Naši študenti sa aktívne zapájajú do pomoci v rámci klubov náhradných rodín, ale aj do priamej pomoci náhradným, najmä pestúnskym rodinám. V ústavnej náhradnej starostlivosti nachádzajú ako dobrovoľníci uplatnenie v detskom domove a detskom krízovom centre, kde sa angažujú najmä pri voľno-časových aktivitách detí. Dobrovoľnícke aktivity študentov zaraďujeme na Katedre sociálne práce PF UMB v študijnom odbore sociálna práca medzi alternatívne formy odbornej praktickej prípravy a ich vykonávanie podporujeme a oceňujeme viacerými spôsobmi. V prípade, že je študent dlhodobo aktívny v dobrovoľníckych aktivitách, uznávame dobrovoľníctvo ako náhradu za inú formu praxe počas štúdia s cieľom oceniť študenta/dobrovoľníka a motivovať ho do ďalšej činnosti. Katedra môže zároveň navrhnúť študentov aktívnych v dobrovoľníckych aktivitách aj na získanie mimoriadneho motivačného štipendia. V poslednom roku zavádzame dobrovoľnícke aktivity študentov ako alternatíve úlohy v rámci predmetov. Takáto forma dobrovoľníctva je široko rozvinutá najmä v Amerike, kde sa ňou stretávame pod pojmom „Service Learning“ (viď napríklad súhrnná správa Combining Service and Learning in Higher Education, 1999). V rámci predmetu Tretí sektor a mimovládne organizácie si študenti v tomto akademickom roku (2005/2006) mohli vybrať medzi seminárnou prácou na tému „Získavanie zdrojov v oblasti tretieho sektora – fundraising“, za ktorú mohli získať určený počet bodov, alebo sa mohli zúčastniť na zbierke organizovanej Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska „Biela pastelka“. Druhú alternatívu si vybralo z dvadsiatich, osemnásť študentov. Účasť na zbierke hodnotili vo svojich sebareflexiách veľmi pozitívne. Oceňovali najmä konkrétne vedomosti a skúsenosti, ktoré ako dobrovoľníci pri účasti na zbierke získali, a to jednak v oblasti organizácie takejto aktivity, jednak pri komunikácii s potenciálnymi darcami. Dobrovoľnícku prácu študentov pomáhajúcich profesií ako sú sociálna práca a sociálna pedagogika považujeme za jednu z najefektívnejších foriem ich praktickej prípravy. Jej prínosy vidíme v nasledovných oblastiach: študent počas vykonávania dobrovoľníckych aktivít získava konkrétnejšiu predstavu o pomoci rôznorodým cieľovým skupinám a o sociálnej práci v danej organizácii, predstavuje príležitosť získať špecifické zručnosti a rozvinúť schopnosti dôležité pre výkon ich budúceho povolania, poskytuje študentom priestor pre konfrontáciu teórie a praxe, výhodou je samotná motivácia študenta k dobrovoľníckej práci, umožňuje študentom dlhodobejší kontakt a väčší priestor na samostatnú prácu s klientom, prostredníctvom vykonávania dobrovoľníckych aktivít si študenti budujú vzťah k svojej budúcej profesii, výhodou, ktorú dobrovoľníctvo študentom prináša je aj intenzívnejší kontakt s potenciálnym zamestnávateľom – viacerí naši študenti, pracujúci v organizáciách ako dobrovoľníci, v nich po skončení školy našli svoje profesionálne uplatnenie.
Dobrovoľnícke služby poskytované osobám so špecifickými potrebami predstavujú v súčasnosti jednu z alternatív pomoci tejto cieľovej skupine. Pre zabezpečenie ziskov a minimalizáciu rizík na oboch stranách procesu pomáhania je však nutné odborné zaškolenie a profesionálne vedenie dobrovoľníkov i príprava prijímateľov na túto formu pomoci. Použitá literatúra:
Adresa autorky: PhDr. Alžbeta Brozmanová Gregorová Katedra sociálnej práce Pedagogická fakulta Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici Ružová 13 974 11 Banská Bystrica 048/4364783 agregorova@pdf.umb.sk
Anotácia Príspevok sa zaoberá problematikou dobrovoľníctva v oblasti pomoci osobám so špecifickými potrebami. Reflektuje prínosy dobrovoľníctva z pohľadu dobrovoľníkov a z pohľadu osôb so špecifickými potrebami, ktorým je pomoc prostredníctvom dobrovoľníkov poskytovaná. Prezentuje skúsenosti z organizovania dobrovoľníckej práce študentov Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v oblasti pomoci osobám so špecifickými potrebami. |
