Dobrovoľníctvo ako súčasť vysokoškolskej prípravy sociálnych pracovníkov na Katedre sociálnej práce PF UMB v Banskej Bystrici

Príspevok odznel na konferencii Nové trendy v príprave a uplatnení sociálnych pracovníkov, Bratislava (29. – 30. 6.2006)

PhDr. Alžbeta Brozmanová Gregorová

Dobrovoľníctvo sa v posledných rokoch dostáva stále viac do popredia záujmu odbornej i laickej verejnosti. Nie je však v ľudskej spoločnosti ničím novým. V každej spoločnosti, kultúre ľudia pomáhali tým, ktorí pomoc potrebovali. V súčasnom globalizovanom svete plnom kontrastov predstavuje dobrovoľníctvo fenomén prekračujúci hranice štátov, náboženských a sociálnych skupín a ukazuje na možnosť súžitia založenom na vzájomnej pomoci a solidarite. Nemenej významná je aj skutočnosť, že dobrovoľníctvo sa zároveň stáva prejavom aktívneho občianstva a sociálnej zodpovednosti.

Významné postavenie môže zaujať dobrovoľníctvo aj v systéme odbornej prípravy študentov sociálnej práce.

Definícia dobrovoľníctva

Dobrovoľníctvo sa vyznačuje rôznorodými formami. Je silno ovplyvnené históriou, politikou, kultúrou a náboženstvom regiónu, v ktorom sa rozvíja a preto existujú aj rôzne náhľady na jeho definovanie.

V posledných rokoch sa vo väčšine krajín uplatňuje vymedzenie dobrovoľníctva na základe troch charakteristík, ktoré boli vypracované expertnou pracovnou skupinou reprezentujúcou dobrovoľníctvo vo všetkých regiónoch sveta na stretnutí 29. - 30. novembra 1999 v New Yorku organizovanom medzinárodnou organizáciou The United Nations Volunteers.

Ako kľúčové charakteristiky dobrovoľníctva sú podľa uvedenej definície uvádzané nasledovné:

• dobrovoľníctvo je aktivita, ktorá nie je vykonávaná primárne pre finančný zisk,

• dobrovoľnícke aktivity sú vykonávané dobrovoľne, na základe individuálnej, slobodnej vôle,

• dobrovoľnícke aktivity prinášajú profit inému človeku ako dobrovoľníkovi alebo sú prospešné spoločnosti vo všeobecnosti, pričom sa samozrejme uznáva, že dobrovoľníctvo prináša signifikantný zisk aj pre dobrovoľníka (Measuring volunteering: A practical Toolkit, 2001, s. 9).

Za dobrovoľníctvo sa vo všeobecnosti považuje neplatená, uvedomelá činnosť, ktorá je vykonávaná z vlastnej vôle, v prospech druhých. Dobrovoľník je človek, ktorý bez nároku na finančnú odmenu venuje svoj čas, svoje schopnosti, vedomosti, energiu v prospech iných ľudí alebo spoločnosti.

Dobrovoľníctvo zohráva v procese rozvoja modernej občianskej spoločnosti dôležitú úlohu a jeho prínos možno vnímať vo viacerých smeroch.

Dobrovoľníctvo v systéme vysokoškolskej prípravy sociálnych pracovníkov

Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov na svojom Valnom zhromaždení v kanadskom Montreale v júli 2000 prijala definíciu sociálnej práce, v ktorej uvádza, že sociálna práca sa vyvinula z humanitárnych a demokratických ideálov a jej hodnoty sú založené na rešpektovaní hodnoty a dôstojnosti všetkých ľudí. Základom sociálnej práce sú princípy ľudských práv a sociálnej spravodlivosti. Profesia sociálnej práce podporuje sociálne zmeny, riešenie problémov v medziľudských vzťahoch, ich delegovanie na ľudí, aby sa oslobodili a tak rástol ich blahobyt. Sociálni pracovníci sú agensami zmien v spoločnosti a v živote jednotlivcov, rodín a komunít, ktorým slúžia. (Strieženec, Š., 2001, s.2)

Naplnenie uvedeného poslania, ktoré od sociálnych pracovníkov očakávania nielen riešenie vzniknutých problémov, ale dôraz kladie na rozvojový a aktivizujúci rozmer sociálnej práce, závisí podľa nášho názoru aj od kvalitnej pregraduálnej prípravy, ktorú považujeme za dôležitú súčasť vývoja profesijnej dráhy sociálnych pracovníkov.

Vo všeobecnosti možno vysokoškolskú prípravu sociálnych pracovníkov rozdeliť na dve základné zložky - teoretickú a praktickú, pričom za optimálne sa považuje ich vzájomné prepojenie a integrácia. Cieľom teoretickej zložky vzdelávania je predovšetkým sprostredkovať študentom poznatky z oblasti teórie alebo vedného odboru, ktorý je predmetom ich štúdia, prípadne z príbuzných oborov. Praktická príprava má podľa Š. Strieženca (1999, s. 152) za úlohu pripraviť študentov na vykonávanie širokého spektra činností, ktoré vyžaduje konkrétna prax tak, aby mohli už od nástupu do zamestnania plniť plnohodnotne svoje úlohy.

V súčasnosti sa praktická príprava študentov sociálnej práce zabezpečuje viacerými formami, ako sú exkurzie, priebežné a súvislé praxe, rotačné praxe, zážitkové pobyty v roli klienta atď.

Dobrovoľníctvo študentov sociálnej práce možno považovať za doplnok, ale po splnení určitých podmienok aj za špecifickú formu ich praktickej prípravy, ktorá sa v rozličnej podobe a miere realizuje na viacerých slovenských i zahraničných vysokých školách.

Ako uvádza T. Matulayová (2003, s. 124), špecifickosť tejto formy praxe vyplýva zo základných znakov dobrovoľníctva, ku ktorým patria dobrovoľnosť a spontánnosť. Práve tieto znaky sú súčasne nespornou výhodou, ale aj príčinou možných komplikácií pri jeho ako súčasti praktickej prípravy.

V tejto súvislosti sa vedú diskusie najmä v dvoch problémových okruhoch:

• Mala by byť dobrovoľnícka práca študentov sociálnej práce v organizáciách pôsobiacich v sociálnej sfére povinná?

• Mali by byť dobrovoľnícke aktivity študentov uznané ako náhrada za inú formu praxe? Ak áno, v akom rozsahu? (Vavrinčíková, L., 2003, s. 127)

Na otázku dobrovoľníctva ako povinnej formy odbornej praxe existuje viacero názorov. Dobrovoľnícka práca je zaradená ako povinná súčasť štúdia sociálnej práce na viacerých zahraničných školách, napríklad na Vysokej škole Jánoša Vitéza v Ostrihome v Maďarsku a na viacerých amerických školách pripravujúcich sociálnych pracovníkov. Aj T. Matulayová (2003. s. 125) navrhuje, aby študent počas štúdia absolvoval aspoň jeden semester prax ako dobrovoľník v sociálnych službách.

Podľa nášho názoru zaradenie dobrovoľníckych činností do študijných programov a ich povinné absolvovanie popiera samotnú filozofiu dobrovoľníctva a jeho prednosti v rámci vysokoškolskej prípravy sociálnych pracovníkov a takéto riešenie nepovažujeme za vhodné.

Myslíme si, že vhodnejšou možnosťou je uznanie dobrovoľníckej práce študentov ako náhrady za inú formu praxe, pričom rozsah môže závisieť od charakteru a dĺžky vykonávaných dobrovoľníckych činností i charakteristík a cieľov konkrétnej formy povinnej praxe.

Významným aspektom dobrovoľníctva v rámci prípravy sociálnych pracovníkov je tiež splnenie predpokladov, ktoré umožňujú považovať dobrovoľníctvo za dôležitú a rovnocennú súčasť vysokoškolského štúdia sociálnej práce.

V prvom rade ide o vytváranie tzv. prodobrovoľníckej atmosféry na škole. Ako uvádza T. Matulayová (2003, s. 124), cieľom by malo byť akceptovanie dobrovoľníctva ako dôležitej súčasti sociálnej práce. Prodobrovoľnícku atmosféru chápeme ako vytváranie prostredia, ktoré motivuje k záujmu o dianie vo svojom okolí a k záujmu o pomoc iným a v ktorom sú podporované a oceňované dobrovoľnícke aktivity študentov.

Ďalším dôležitým predpokladom je podľa nášho názoru organizácia a koordinácia dobrovoľníckych činností, ktorá zahŕňa najmä komunikáciu so študentmi a  organizáciami s potrebou dobrovoľníkov, ale i spoluprácu s médiami, či učiteľmi. O možnostiach dobrovoľníckych aktivít je nutné študentov informovať a motivovať k ich vykonávaniu. Nevyhnutné je podľa našich skúseností pracovať aj s organizáciami s potrebou dobrovoľníkov, za účelom zabezpečenia kvalitného dobrovoľníckeho programu v samotnej organizácii.

Splnenie uvedených predpokladov samozrejme vyžaduje okrem značných personálnych a časových kapacít i finančné zdroje (spojené najmä s propagáciou). Na základe preukázaného prínosu a efektu dobrovoľníctva a našich niekoľkoročných skúseností s organizáciou dobrovoľníckych aktivít študentov však môžeme konštatovať, že investície do rozvoja dobrovoľníckeho programu prinášajú zisky všetkým zúčastneným stranám - vzdelávateľovi, organizácii pracujúcej s dobrovoľníkmi, prijímateľovi služieb dobrovoľníkov a v neposlednom rade aj na študentom – dobrovoľníkom.

Dobrovoľnícke aktivity študentov sociálnej práce PF UMB  

Katedra sociálnej práce na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela sa v spolupráci s občianskym združením Centrum dobrovoľníctva už niekoľko rokov venuje zapájaniu študentov, najmä odborov sociálna práca a sociálna pedagogika, do vykonávania dobrovoľníckych aktivít na území mesta Banská Bystrica. Od roku 1998, v prvých rokoch v rámci katedry pedagogiky a sociálnej práce, každoročne organizuje Dobrovoľnícku kampaň, s cieľom zvýšiť angažovanosť študentov v tejto sfére.

Systém organizácie a koordinácie dobrovoľníckych aktivít študentov sa postupne menil. O našich skúsenostiach z prvých piatich rokov sme bližšie informovali v príspevku Dobrovoľnícka kampaň na Pedagogickej fakulte UMB v číslach, ktorý odznel na odbornom seminári Dobrovoľníctvo v meste Banská Bystrica. V posledných rokoch sme zvolili stratégiu vytvárania prodobrovoľníckej atmosféry, a to najmä formou zvyšovania statusu dobrovoľníkov, osobných príkladov dobrovoľníkov, priameho oslovovania študentov počas celého akademického roka pedagógmi a zástupcami organizácií s potrebou dobrovoľníkov v priebehu vyučovania i na samostatných diskusných kluboch a kazuistických seminároch.

Našim cieľom nie je len zvýšiť angažovať študentov v dobrovoľníckych aktivitách v priebehu ich vysokoškolského štúdia, ale rozvíjať v nich sociálnu zodpovednosť a angažovanosť, ktorá sa prenesie aj do ich profesionálnej praxe.

Študenti sociálnej práce PF UMB pôsobia ako dobrovoľníci vo viacerých oblastiach sociálnej sféry a vykonávajú aktivity rôznorodého charakteru, napríklad:

Pri pomoci osobám so zrakovým postihnutím spolupracujeme najmä s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Študenti sa tejto organizácii angažujú priamo pri pomoci ľuďom so zrakovým postihnutím (napríklad formou sprievodcovskej služby alebo predčítavania) a zapájajú sa i do ostatných činností v organizácii. V posledných štyroch rokoch pomáhajú ako dobrovoľníci pri verejnej zbierke organizovanej úniou Biela pastelka.

V oblasti pomoci osobám so sluchovým postihnutím sa študenti zapájajú do aktivít Kresťanského centra nepočujúcich Slovenska. Tí, ktorí prešli výcvikom v posunkovom jazyku, ktorý každoročne centrum organizuje, sa angažujú v priamej práci s klientmi, niektorí pomáhajú pri činnostiach zabezpečujúcich chod organizácie alebo vydávanie časopisu pre nepočujúcich.

Dlhodobo spolupracujeme aj s organizáciami zaoberajúcimi sa pomocou ľuďom so zdravotným, mentálnym a kombinovaným hendikepom. Študenti sa ako dobrovoľníci zapájajú nielen do pravidelných aktivít v priamej práci s klientmi, ale zúčastňujú sa už niekoľko rokov aj letných integračných táborov.

Osobitou oblasťou, v ktorej nachádzajú naši študenti ako dobrovoľníci svoje uplatnenie, je aj oblasť  náhradnej starostlivosti, kde dlhšiu dobru spolupracujeme s  občianskym združením. Návrat. Naši študenti sa aktívne zapájajú do pomoci v rámci klubov náhradných rodín, ale aj do priamej pomoci náhradným, najmä pestúnskym rodinám. V ústavnej náhradnej starostlivosti nachádzajú ako dobrovoľníci uplatnenie v detskom domove a detskom krízovom centre, kde sa angažujú najmä pri voľno-časových aktivitách detí.

Viac ako 2 roky pôsobí skupinka študentov v mládežníkom programe Magnet pri Komunitnej nadácii Zdravé mesto v Banskej Bystrici, kde sa aktívne podieľajú na zvyšovaní aktivity a participácie mladých ľudí formou podpory ich projektov.

Od roku 2006 pri katedre sociálnej práce rozbehla svoju činnosť pod vedením PhDr. Lenky Vavrinčíkovej skupina študentov sociálnej práce, ktorí pracujú ako terénni pracovníci v Projekte výmeny ihiel a striekačiek Centra dobrovoľníctva.

Dobrovoľnícke aktivity študentov zaraďujeme na Katedre sociálne práce PF UMB v študijnom odbore sociálna práca medzi alternatívne formy odbornej praktickej prípravy a ich vykonávanie podporujeme a oceňujeme viacerými spôsobmi.

V prípade, že je študent dlhodobo aktívny v dobrovoľníckych aktivitách, uznávame dobrovoľníctvo ako náhradu za inú formu praxe počas štúdia s cieľom oceniť študenta/dobrovoľníka a motivovať ho do ďalšej činnosti. Naše skúsenosti však ukazujú, že túto formou ocenenia využíva len malý počet študentov – aktívnych dobrovoľníkov. Svoje dobrovoľnícke aktivity podľa ich výpovedí vnímajú ako činnosti, ktorým sa venujú zo svojho vnútorného presvedčenie a nie za účelom získania „výhod“ v rámci štúdia. Z tohto dôvodu túto možnosť nevyužívajú.

Katedra môže tiež navrhnúť študentov aktívnych v dobrovoľníckych aktivitách aj na získanie mimoriadneho motivačného štipendia.

V spolupráci s organizáciami, v ktorých dobrovoľníci pracujú, realizujeme pri príležitosti Medzinárodného dňa dobrovoľníkov oceňovania študentov – aktívnych dobrovoľníkov formou osobných ďakovných listov a formou výstav.

V poslednom roku zavádzame dobrovoľnícke aktivity študentov ako alternatíve úlohy v rámci predmetov. Takáto forma dobrovoľníctva je široko rozvinutá najmä v Amerike, kde sa ňou stretávame pod pojmom „Service Learning“ (viď napríklad súhrnná správa Combining Service and Learning in Higher Education, 1999). V rámci predmetu Tretí sektor a mimovládne organizácie si študenti v tomto akademickom roku (2005/2006) mohli vybrať medzi seminárnou prácou na tému „Získavanie zdrojov v oblasti tretieho sektora – fundraising“, za ktorú mohli získať určený počet bodov, alebo sa mohli zúčastniť na zbierke organizovanej Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska „Biela pastelka“. Druhú alternatívu si vybralo z dvadsiatich, osemnásť študentov. Účasť na zbierke hodnotili vo svojich sebareflexiách veľmi pozitívne. Oceňovali najmä konkrétne vedomosti a skúsenosti, ktoré ako dobrovoľníci pri účasti na zbierke získali, a to jednak v oblasti organizácie takejto aktivity, jednak pri komunikácii s potenciálnymi darcami.

Dobrovoľnícku prácu študentov pomáhajúcich profesií ako je sociálna práca hodnotíme z hľadiska našich skúseností ako jednu z najefektívnejších foriem ich praktickej prípravy. Jej prínosy vidíme najmä v nasledovných oblastiach:

• študent počas vykonávania dobrovoľníckych aktivít získava konkrétnejšiu predstavu o pomoci rôznorodým cieľovým skupinám a o sociálnej práci v danej organizácii,

• predstavuje príležitosť získať špecifické zručnosti a rozvinúť schopnosti dôležité pre výkon ich budúceho povolania,

• poskytuje študentom priestor pre konfrontáciu teórie a praxe,

• výhodou je samotná motivácia študenta k dobrovoľníckej práci,

• umožňuje študentom dlhodobejší kontakt a väčší priestor na samostatnú prácu s klientom,

• prostredníctvom vykonávania dobrovoľníckych aktivít si študenti budujú vzťah k svojej budúcej profesii,

• výhodou, ktorú dobrovoľníctvo študentom prináša je aj intenzívnejší kontakt s potenciálnym zamestnávateľom – viacerí naši študenti, pracujúci v organizáciách ako dobrovoľníci, v nich po skončení školy našli svoje profesionálne uplatnenie.

I keď dobrovoľníctvo nemôže podľa nášho názoru úplne nahradiť odbornú praktickú prípravu študentov sociálnej práce, skúsenosti ukazujú, že môže byť vhodnou alternatívou, ktorá môže významným spôsobom prispieť k formovaniu profesijnej dráhy sociálnych pracovníkov.

Použitá literatúra:

GRAY, M.J. – ONDAATJE, E.H. – ZAKARAS, L.: Combining Service and Learning in Higher Education. Summary report. 1. ed. Washington : 1999. ISBN 0-8330-2757-3

GREGOROVÁ, A. – VAVRINČÍKOVÁ, L.: Dobrovoľnícka kampaň na Pedagogickej fakulte UMB v číslach. In : Dobrovoľníctvo v meste Banská Bystrica. Banská Bystrica: PF UMB, 2003, ISBN 80-8055-750-0, s. 13 - 17

MATULAYOVÁ, T.: Dobrovoľnícka práca jej miesto v praktickej príprave sociálnych pracovníkov. In : Odborná prax v príprave sociálnych pracovníkov. Nitra : 2003. ISBN 80-8050-655-8, s. 123 – 126.

Measuring volunteering: A practical Toolkit. 1. ed. Washington : 2001. ISBN 0-929556-09-7

STRIEZENEC, Š.: Úvod do sociálnej práce. 1. vyd. Trnava : 1999. ISBN 80-967589-6-9

STRIEŽENEC, Š.: Prístupy v sociálnej práci na Slovensku. In: Práca a sociálna politika, Roč. 9, 2001, č. 1, s. 5-9

STRIEŽENEC, Š.: Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov Definícia sociálnej práce. In: Práca a sociálna politika, Roč. 9, 2001, č. 3, s. 2-3

VAVRINČÍKOVÁ, L.: Dobrovoľníka práca ako forma praxe študentov odboru sociálna práca. In : Odborná prax v príprave sociálnych pracovníkov. Nitra : 2003. ISBN 80-8050-655-8, s. 127 – 133.

Adresa autorky:

PhDr. Alžbeta Brozmanová Gregorová

Katedra sociálnej práce

Pedagogická fakulta Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici

Ružová 13

974 11 Banská Bystrica

048/4364783

agregorova@pdf.umb.sk